Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

UZDRAVENIE RODOVÝCH KOREŇOV

 

            Dobrý deň, mám problém odpustiť. Podobne ako moja mama a stará mama. Z ich rozprávania viem, že pýcha a potreba vrátiť urážku boli vždy problémom v ich rode. Počula som o omšiach, ktoré sú slúžené za uzdravenie rodových koreňov a chcela som sa opýtať na váš názor ohľadom tejto záležitosti.

Odpovedá český kňaz Aleš Opatrný:

            Sväté omše za „uzdravenie rodových koreňov“ sú dnes v „kurze“. Tí, ktorí ich obhajujú, tvrdia, že ide len o dávno katolícku prax modliť sa za zosnulých predkov. Nie je to však celkom tak. Je rozdiel medzi svätými omšami, ktoré sú slúžené za zomrelých predkov a medzi omšami, ktoré sa slúžia za uzdravenie rodových koreňov.
            Svätá omša za zomrelých predkov je často „spomienkovou rodinnou slávnosťou“, niekedy akousi verejnou demonštráciou toho, že rodina na svojho otca, dedka atď. nezabúda. Pokiaľ sú spomínajúci v kresťanstve zorientovaní, je táto omša a modlitba prosbou za odpustenie hriechov – ide o prosbu za dovŕšenie spásy zosnulého. Primárne tu teda ide o pomoc zomrelému.
            Naproti tomu hlavným motívom omše (alebo série omší) za uzdravenie rodových koreňov je pomoc živej osobe, riešenie ťažkostí žijúceho člena rodiny. Je to teda niečo iné ako tradičné modlitby za zosnulého.

            Prax slúženia svätých omší za uzdravenie rodových koreňov sa stala v dnešnej dobe veľmi populárnou a rozšírenou i napriek tomu, že nemá oficiálne schválenie cirkevnou autoritou a niekde sa dokonca praktizuje aj napriek námietkam Cirkvi.
            Stojí za zamyslenie, prečo je tomu tak.

            Súčasná všeobecná kultúra, do ktorej sme všetci nejako „ponorení“, nenesie ťažkosti rada. S použitím reklamy nám sugeruje, že prekážky je možné odstraňovať rýchlo a pokiaľ je to možné, bezbolestne. Aj pre mňa ako kňaza by bolo ľahšie odporučiť človeku s nejakými problémami, aby si urobil „inventúru svojich predkov“ a potom nechal odslúžiť jednu alebo niekoľko omší za uzdravenie rodových koreňov. Je to nesporne jednoduchšia cesta ako s niekým mesiace či roky hľadať cesty k prekonaniu ťažkostí a napomáhať mu duchovne rásť (najmä ak zistím, že vzhľadom k škodám, ktoré na človeku boli napáchané už napr. v detstve, je ťažké niečo odstrániť alebo naopak budovať). Či je však tento prístup správny, to je už ďalšia vec.
            Sme zvyknutí veci si kúpiť, zaobstarať hneď – neradi čakáme, kým vyrastú, dozrejú. To, čo nevieme získať v pomerne krátkej dobe, prestáva byť pre nás príťažlivé.
            Tiež je človeku jednoduchšie hľadať príčinu svojich problémov mimo seba (teda v živote predkov) ako vo vlastnom živote.

            Popularitu uzdravovaniu rodových koreňov zaručuje aj to, že majú charakter pomoci „duchovnej“. Jej výhodou je, že je to pomoc netradičná, práve objavená, a jej „novosť“ mnohých ľudí priťahuje. Skúsenosť však ukazuje, že všetko sa raz „okuká“, stratí na svojej príťažlivosti a nahradí sa opäť niečím novším, moderným.
           
           

            Týmto nechcem povedať, že pozerať do minulosti rodiny je zlé a scestné. Netvrdím, že modlitba za nešťastne zosnulého (náhla smrť, samovražda, vražda), modlitba za potratené dieťa alebo za extrémne „nepodareného predka“ nemôže priniesť do života žijúceho súčasníka úľavu od jeho ťažkostí.
            Hlavne chcem ale upozorniť na nebezpečné pohľady, ktoré stoja za praxou omší za uzdravenie rodových koreňov. Že sú mnohými prezentované ako „univerzálny liek“, ktorým sa dá „liečiť“ a vyriešiť kadečo (bez ďalšej ľudskej námahy, ignoruje sa potreba odbornej pomoci - psychiatra, psychológa). Nebezpečenstvom tiež je, ak svätá omša za uzdravenie rodových koreňov vzbudí v človeku prílišné očakávanie. Potom sa stáva, že ak sa jeho problémy jej prostredníctvom nevyriešia, dochádza k rozčarovaniu, obviňovaniu Boha atď. 
            Pre spomínané nebezpečenstvá nie je možné sa čudovať odporu cirkevných autorít, prípadne nedôvere a výhradám mnohých veriacich proti svätým omšiam za uzdravenie rodových koreňov.

(Poznámka: k tejto téme sa vyjadrili konferencie biskupov vo Francúzsku a v Česku vo vyhláseniach, ktoré sú aplikovateľné aj na slovenské pomery.
Dokument nájdete aj na internetovej stránke Konferencie biskupov Slovenska: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ostatne-dokumenty/c/o-uzdravovani-rodovych-korenov).